Trestné konanie je právom upravené konanie, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní a súdy odhaľujú trestné činy, rozhodujú o nich, pričom následne zabezpečujú výkon právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými spravidla dochádza k uloženiu niektorej zo sankcií predpokladaných Trestným zákonom.
Účelom trestného konania je pritom náležité zistenie trestných činov, spravodlivé a zákonné potrestanie ich páchateľov, odňatie výnosov z trestnej činnosti, a to všetko za súčasného rešpektovania základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.
V rámci trestného konania je v niektorých prípadoch dôležité byť právne zastúpený aj v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní predvolávajú osobu na výsluch v procesnom postavení svedka. Predmetné právo svedka byť právne zastúpený pri výsluchu v trestnom konaní vyplýva priamo z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Svedok splnomocnením právneho zástupcu v trestnom konaní získava dôležité záruky, a to napr. že k svojej výpovedi nebude donucovaný nezákonným spôsobom, že mu zo strany vypočúvajúceho nebudú kladené sugestívne a kapciózne otázky, a taktiež že bude rešpektované jeho právo odoprieť výpoveď, čo je dôvodné najmä v prípade, ak je obvinený jeho blízkou osobou, respektíve, ak by svedok svojou výpoveďou mohol spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo svojej blízkej osobe. Naposledy zmienené je dôležité najmä z dôvodu, že právny poriadok Slovenskej republiky v trestnom konaní nevymedzuje procesné postavenie podozrivého, a teda osoba môže byť na výsluch formálne predvolávaná ako svedok aj v prípade, ak sa z materiálneho pohľadu jedná o osobu podozrivého z trestného činu. V aplikačnej praxi boli pritom identifikované mnohé prípady, keď svedok (v materiálnom postavení podozrivého) svojou výpoveďou, a to aj napriek tomu, že disponoval právom túto odoprieť, významným spôsobom prispel k vlastnej inkriminácii.
Od predvolania svedka je potrebné odlišovať situáciu, keď orgány činné v trestnom konaní za účelom výsluchu predvolávajú osobu podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku. Zo samotnej dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o osobu, ohľadom ktorej okolnosti (či už vyplývajúce z trestného oznámenia alebo z iného podnetu) nasvedčujú, že mala spáchať trestný čin. V týchto prípadoch sa jedná de facto o osobu podozrivú disponujúcu právom na právnu pomoc advokáta. Obsah tejto právnej pomoci je pritom v zásade totožný s právnou pomocou poskytovanou advokátom svedkovi po začatí trestného stíhania vo veci popísanej v predchádzajúcom odseku.
Oznámením (v prevažnej väčšine prípadov doručením) uznesenia o vznesení obvinenia podľa ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku je determinovaná zmena procesného statusu osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie na obvineného, čo v sebe zahŕňa mnohé procesnoprávne konzekvencie. Okrem skutočnosti, že od predmetného okamihu možno proti osobe obvineného uplatniť všetky prostriedky procesného donútenia, ktoré s týmto procesným postavením spája Trestný poriadok, obvinený práve od tohto okamihu disponuje právom na obhajobu v celom jeho právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná garantovanom rozsahu. Okrem materiálnych práv vyplývajúcich zo zásady zabezpečenia práva na obhajobu pritom obvinený disponuje aj formálnym právom na obhajobu spočívajúcim v tom, že obhajobou v trestnom konaní poverí obhajcu, ktorým môže byť výlučne advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Pri prvej porade s obhajcom obvinený uvedie obhajcovi základné skutkové okolnosti vrátane právnej kvalifikácie vyplývajúcej z uznesenia o vznesení obvinenia, pričom na podklade uvedeného, a taktiež súčasného zohľadnenia dôkaznej situácie je možné stanoviť prvotnú taktiku obhajoby obvineného v konkrétnom trestnom konaní. Výkon aktívnej, respektíve pasívnejšej obhajoby obvineného pritom závisí najmä od zohľadnenia všetkých okolností prípadu vyplývajúcich z aktuálnej materiálnej dôkaznej situácie. Pokiaľ dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní nenasvedčujú trestnej zodpovednosti obvineného, jeho obhajoba môže byť zdržanlivá, čo si však rovnako vyžaduje účasť obhajcu na procesných úkonoch prípravného konania, a taktiež v konaní pred súdom. Pokiaľ je v záujme obhajoby obvineného potrebné vykonať aktívnu obhajobu, okrem účasti na procesných úkonoch je obhajca súčinný taktiež v procese obstarávania, predkladania, vykonávania, previerky a hodnotenia dôkazov, a to za účelom úplného zbavenia alebo aspoň zmiernenia viny obvineného. Okrem uvedeného disponuje obhajca obvineného v trestnom konaní najmä právom podávať v mene obvineného už od štádia prípravného konania návrhy, žiadosti, a taktiež opravné prostriedky. V niektorých prípadoch obhajoba nekončí ani právoplatným skončením trestného stíhania, keďže obhajca môže obvinenému poskytovať právne služby aj v rámci konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch (napr. obnova konania a dovolanie), a taktiež v rámci vykonávacieho konania (napr. konanie o započítaní väzby do uloženého trestu odňatia slobody, konanie o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, konanie o premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia), pričom v ojedinelých prípadoch môže obhajoba trvať aj po skončení vykonávacieho konania (napr. konanie o zahladení odsúdenia).
Nielen obvinený, ale aj poškodený sa môže dať v rámci trestného konania právne zastúpiť advokátom, ktorý v prípade poškodeného vystupuje v procesnom postavení jeho splnomocnenca. Rovnako splnomocnenec poškodeného je oprávnený robiť za poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky. Je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody. Tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka. Splnomocnenec poškodeného v trestnom konaní taktiež dohliada na riadne a včasné uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní. Právne zastúpenie poškodeného v rámci trestného konania je o to žiaducejšie, že niektoré jeho procesné oprávnenia nevyplývajú z Trestného poriadku explicitne, ale tieto je možné vyvodiť iba z obsahu zásady ochrany práv poškodeného, ktorá bola inkorporovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2018.
S účinnosťou od 1.3.2019 bolo posilnené taktiež procesné postavenie oznamovateľa trestného činu, ktorý aj v prípade, že nebol poškodený trestným činom má právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov, ich doplnenie, a taktiež právo dôkazy predkladať, právo nazerať do spisov, a v neposlednom rade právo podávať opravné prostriedky proti niektorým uzneseniam meritórneho charakteru (o. i. aj proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania). Všetky uvedené procesné oprávnenia oznamovateľa trestného činu môže tento realizovať aj prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu.
Ak sa nachádzate v akomkoľvek z vyššie uvedených procesných postavení, neváhajte nás kontaktovať za účelom osobného stretnutia.