Na úrovni Európskej únie boli prijaté viaceré právne akty upravujúce postavenie obetí trestných činov, ktoré sa nás vzhľadom k členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii priamo týkajú. Jedná sa najmä o Rámcové rozhodnutie Rady EÚ č. 2001/220/SVV o postavení obetí v trestnom konaní, Smernicu Rady EÚ č. 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov, a taktiež o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EU, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti bola do slovenského právneho poriadku pôvodne úplne transponovaná zákonom č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov. Už v roku 2015 sa začali v právnom poriadku Slovenskej republiky prejavovať zmeny, ktoré so sebou priniesla transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Proces transpozície vyššie uvedených smerníc bol v podmienkach Slovenskej republiky zavŕšený prijatím zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o obetiach“).
Obeť násilného trestného činu má nárok na odškodnenie podľa citovaného zákona. Podmienky vzniku, ako aj rozsah takého odškodnenia sa však značne líšia, a to najmä v závislosti od toho, akým spôsobom bola škoda obeti trestného činu spôsobená. Je pritom veľmi dôležité, aby obeť trestného činu bola právne zastúpená už v rámci trestného konania, keďže esenciálnym predpokladom vzniku nároku na odškodnenie obete trestného činu je nadobudnutie právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví. Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní pritom nie je predpokladom vzniku nároku na odškodnenie podľa osobitného zákona v prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, a taktiež v prípade, ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, a taktiež trestného činu nedobrovoľného zmiznutia. V týchto prípadoch môže obeť trestného činu žiadať aj o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej výška vyplýva priamo zo zákona.
Ak ste obeťou násilného trestného činu a chcete si uplatniť nárok na odškodnenie podľa zákona o obetiach, neváhajte nás kontaktovať za účelom osobného stretnutia.